Leon a Lilly - 2.kapitola
19. 9. 2010
2.kapitola:
Po 12 hodinách sme konečne pred Leonovím domom.
„Časom si tu možno i zvyknem,“ pomyslela som si. Mamka hned išla vybaľovať kufre, tak som sa do toho pustila ja. No čo ma prekvapilo ešte viac bola moja izba. Opatrne som potiahla kufor s mojimi vecami do tej krásnej izby a položila ho na tú krásnu veľkú posteľ. Kufor som si vybalila a veci si poskladala do skrine, ktorá mala posúvacie dvere. Všetky moje haraburdy sa tam vošli, a to mamka hovorila, že skriňa do ktorej sa mi všetko vojde neexistuje... Potom som si zobrala veci, ktoré išli do kúpeľne a išla ju spolu s vecami preskúmať. Keď som otvorila dvere do kúpeľne, len som onemela. Bola to najkrajšia a najluxusnejšia kúpeľňa akú som kedy videla. Veci som si odložila do hygienického stolíka, čo tam bol, a prišla pred sprchový kút. Vlasy som si zopla do drdolu a vyzliekla som si veci, čo som mala na sebe. Vošla som do sprchového kútu a osprchovala som sa.
Zo sprchy som prišla navoňaná a čistá. Bol to skvelý pocit. Milovala som ho. Len v ručníku som prešla ku skrini a vybrala si pyžamo. No toto bolo špeciálne. Nie na obyčajné nosenie. Pred nasťahovaním sem som totiž bola ešte so Ziobam v obchodoch s oblečením. Všetko moje staré oblečenie som spálila. Bolo hrozné. Začala som nový život a ten prináša zmeny. So Ziobam som stihla sa ísť prefarbiť a zmeniť. Hodlala som si tu nájsť už konečne nejakých priateľov. Žiadnych som totiž nemala, lebo som všetok môj čas trávila s Dakotou a Ziobam. Pane Bože! Veď ja som jej mala napísať, keď dôjdem tu. Sadla som si na posteľ a zapla si notebook. Hneď ako som sa prihlásila mi napísala. S úsmevom na perách som jej odpísala. Takto sme si písali, až niekto zazvonil. Myslela som že mamka pôjde otvoriť, no nedočkala som sa toho. Vyšla som teda z izby a na moje prekvapenie nikde nikto. Zišla som teda dole, a išla otvoriť.
Hneď ako som otvorila som sa naľakala. Pred dverami stál nejaký muž a z posledných síl a opieral o dvere.
„Prosím, pomôž mi!“ hlesol, a hneď ako to dopovedal spadol bezvládne na zem. Rýchlo som ho upírskou silou podvihla a odniesla do hosťovskej izby. Tam som ho položila na posteľ a prezrela ho. Bola som už totiž vyštudovaná doktorka, tak som mu začala zvliekať veci a zobrala ho do sprchy. Treba mu pomôcť! A ja mu aj pomôžem! - dala som si príkaz v hlave a pomohla mu osprchovať tu siakajúcu krv. Keď som ho osprchovala, preniesla som ho do mojej izby a tam som ho ošetrila. Bol hrozne doráňaný. Jeden škrabanec mu prekrýval druhý a s jazvami to bolo podobne. Musela som urobiť i pár stehov a obliekla som ho do Leonových teplákov, boxeriek, tielka a ponožiek.
Hneď, ako som ho obliekla a upratala, ľahla som si vedľa neho a zaspala.
Tomu mužovi som musela dať silné anestetika, takže spal ešte také tri dni. Síce som si od mamky a otca - bože ako mi to na neho nesedí... Joj... Ale musím si zvyknúť - vypočula o tom neznámom dosť, hlavne zato, že som im nezavolala a tak podobne. Počúvala som to vyše hodiny. Ale proste som im nemohla ani zavolať, ani im povedať dôvod, lebo by sa urazili. Môžte povedať upírovi - nezavolala som ťa v kritickom stave, lebo som sa bála, či by si sa neprestal ovládať a nevypil budúceho manžela. Bože, čo to zase píšem. Veď on nie je môj budúci manžel!! Ale mohol by byť... Joj... už som ticho, lebo mi hrabne... Michael, tak sa ten muž volal, sa zobudil a keď zišiel dole po schodoch z mojej izby, mne i mamke spadla sánka. Bol úžasný. Vlasy mal učesane do rôznych strán a to ho robilo ešte krajším.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.