Deme a Claire 17.kapitola
10. 10. 2010
Kapitola 17:Preslo asi 10 minut.stal tam pri okne a pozoroval ma.bolo to blbe,ze ja lezim na postely,moj snubenec-co si
niesom ista ci je to on...ale asi hej...neviem co ale vsetko ma taha k tomu ze je to on..-stoji pri okne,zahaleny ze mu ani
topanky neni vidno,a pozoruje ma.
Uz uz som mu chcela ist vynadat ze sa ani neozve,az som ho zrazu ucitila za sebou..ako vzdy sa pod nim madrac mohol.
zasepkal mi pri uchu.,,apson mi dovol aby som bol pri tebe.nevydrzim to uz.je to uz tak dlho.musim ti to aj vysvetlit"rozoznel jeho nadherni hlas pri mojom uchu.postavila som
sa,natiahla na seba zupan so slovami ,,cakam ta dole" a zisla dole pod striesku,kde som sa postavila ku stene
a pozerala do vonku ako prsi.
Netrvalo dlho a prisiel ku mne.oprel sa o stenu vedla mna,no ja som presla k stlpu pred nami.kusok na mna kvapky
dosahovali no to mi nevadilo.moj milovany bol pri mne.
Vydychol dlhym dychom a zacal,,viem ze sa na mna hnevas no ja som musel" ,,preco?"to bolo jedinye co som sa ho chcela spytat uz dlho.
,,musel som ta ochranit." ,,a pred cim?od
kazdeho utekas.otehotnela jane.utiekol si od nej ku mne.otehotnela som ja,utiekol si odmna ku niekomu inemu.kto je to
tentoraz?"pozrela som sa na neho.nepozeral sa na mna.pozeral sa vonku do dazda.
,,nieje to nikto.si to jedine ty.ty si to aj vzdy bola.jane som nemiloval no teba milujem stale.ona bola len hracka.
nevedel som ze si
bola tehotna.keby som to bol vedel,neurobil som som to,co som urobil a velmi to lutujem.rad by som sa o vas postaral,
no ty mi uz asi neveris."povedal s hlasom plnym bolesti.
Necakala som na nic.presvedcilo ma to.hoc som vedela ze ma presvedcil uz len prerieknutim jedneho slova.
Opatrne som prisla k nemu a natiahla sa s rukami k jeho tvari.otocil hlavu ku mne.
Opatrne som mu zosunula z hlavy kapucnu,a stiahla masku.
,,Deme"vydychla som s usmevom v tvari a stalou laskou v hlase ktora ani za tie vela roky nevyprchala
..ani o kvapku...usmial sa tym mojim usmevom. ,,ahoj milacik."a ja som sa usmiala.prvykrat po 17 rokoch.okrem usmevu ked som
videla prvy krat Elle.
Nepresla dlha doba,a ja som sedela Demetrimu na kolenach na zahradnej sedacke v altanku. ,,preco si to vlastne urobil?"
nedala mi ta otazka a opytala som sa ho to. ,,chcel som aby si vyskusala iny zivot.bez toho,aby bol tvoj zivot v
neustalom ohrozeni.keby som vedel ze si tehotna neurobil by som to."chytil ma za brucho.pod tim dotykom som sa zachvela.
,,chybala si mi."usmiala som sa a dala mu konecne po
tych 16.rokoch pusu.
Vsetko bolo krasne.Elle prijala Demetriho velmi ...prekvapivo.hovorim to preto,lebo to prekvapilo i mna.Skocila mu so
smiechom plnym stastia,do naruce.az som zavrcala.vtedy som sa az zlakla ze ci ziarlim na svoju dceru ale vysvitlo mi
ze som nebola s Dimitrim dlho a aj to ze som este nevidela sa moju dceru s neakym chalanom objimat.
S Demetrim,Alice,Jasperom a mojou dcerou sme odisli spolocne do Volterri a zilo sa nam krasne.ja som s Demetrim aj s
Alice a Jasperom a samozrejme i s Elle mala dom hned oproti hradu.Vo Volterre nas kazdy privital.Dokonca som sa
skamaratila i s Jane,ktora nas pravidelne navstevuje. A zili sme stastne na celu vecnost v nasom novom dome lebo ten
stary Demetri podpalil.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.