Deme a Claire 12.kapitola
8. 10. 2010
Po 9 rokoch: Pozitivny.Ten test je pozitivny.Vyskocila som radostne s vane na rovne nohy.Boze!Preco prave teraz je na
sluzobke.Ved su to uz 2 mesiace!! joj!! Ale som tehotna.On bude stastny!!Na tvari sa mi objavil usmev a ja som hned
vytocila Dimitriho cislo.,,AnO?" toto nebol Demetriho hlas.,,Aro kde je demetri??" ,,Ness.Potrebujem sa s tebou porozpravat.
" mal prisny hlas ,,Co sa stalo?"hned som ho prekukla ,,Lepsie je ked prides do hradu..."
,,JA TO CHCEM POCUT HNED TERAZ...IIIIHHHNNNEEEDDD!"zacinala som sa bat.,,Tak dobre.No neobvinuj potom mna.Ja som ta do
hradu volal.Tam by to bolo lepsie z oci do...!",,Nevykrucaj"napomenula som hned.Len vydychol ,,Nessie je mi to luto...
Dimitri chcel ochranit Jane...Nemohol som ja...Mal som plne ruky prace..Prepac no Dimitri je mrtvy"
zdrutil sa mi cely svetpred ocami sa mi uplne zatemnelo a pochytil ma pocit uzkosti.Akokeby som bola uplne prazdna.Az teraz
som to citila.Az teraz to tak bolo.Vtedy som bola sombecka ked som hovoorila ze mi chyba len dieta.Ale az treaz som si to
fakt uvedomila.VAroval ma pred tym.Varoval ma ze sa to raz stane a ja som ho nepocuvala.Hodila som mobil o zem a zviezla sa k
zemy.Ved Jane tam ani nemala byt...co tam robila ked je tehotna??...zizala som pred
seba a nechala slzy utekat same,a volnym smerom.nemohla som tomu uverit.Moj Demetri tu uz nieje..je ...je..boze ani to
neviem vyslovit.Moje vsetko ...moj anjel strazny,moj snubenec,moja laska a hlavne...hlavne otec dietata,ktore cakam s
nim.A nevedel o tom Aro.V tej rychlosti som mu to zabudla i povedat.viac SOm sa rozplakala.
Sedela som tam,zizala do blba a slzy mi stekali po tvary.V hrudnyma ma tlacilo nieco von.Zacal sa mi pred ocami rucat
svet.akokeby bol len so sedmovich kariet.v rukach som zmadzala darcek od neho-retiazka a na nej srdiecko,ktore sa dalo
otvorit.ale nebolo to len take tenke srdiecko ako kazde..toto kedze bolo vykladane diamantmi,bolo vecsie a tucnejsie... ?
...a vnutri bola fotka.ja a dimitri ako sme boli na ostrove esme...
pozerala som na tu retiazku a cele jeho slova mi presli hlavou ako mi daval tu retiazku...
Bolo to ako podakovanie za to ze ma ma. Na nase 1rocne vyrocie...sedeli sme v zahrade na hojdacke a on mi zrazu
povedal: Dakujem ti.dakujem ti za vsetko.za to ze sme spolu.ze ma trpis.upratujes po mne(to sme sa smiali)
ale hlavne ze ta mam.a ze ta mozem milovat tak,ako nikoho predtebou.a vytaholten nahrdelnik.ja som mu dala naramkove hodinky
aby mi uz chodil v cas domov.
Pozerala som na nahrdelnik a nemohla som viac pozerat na ten dom.vsetko mi ho pripominalo .sprcha,postel-nase spolocne noci.
...skrina..ako mi po kazdej spolocnej noci vyberal,co si mam obliezt alebo kuchyna,kde som kazde rano nasla na stole ranajky
s ruzov...Nemohla som.nahnevane som vstala a zacala sa balit.pobalila som si vsetko.zutekala som dole do garaze.
do auta som vsetko pozbalovala a zamkla dom. V aute som sa ukludnila a hned som vedela kam mam ist. Na cistinke za domom bol
maly domcek.pozrela som sa na radio ktore som na rozladenie aby som nehavarovala,zapla a nastartovala do noveho domova
.opatrne som si pohladila brusko ktore sa
zacalo
uz risovat a nechala tam ruku a isla domov.Aspon nieco mi po nom ostaôp.
Ked som dosla,vo velkom dome bola vsade tma.vysla som s auta a isla do hora ku dveram.skusila som ci su otvorene no boli
zamknute.super.su na love.pozrela som hore a hladalu ten super stlp co tu bol vzdy.bol tu.Ako za mlada somnan vyskocila a
pomali sa presvihla ku mne do izby cez okno.stale som ho mala otvorene.nikdy som ho nezatvarala.poobzerala som sa po izbe.
vsetko bolo tak ako som nechala.no bolo to tu popratane.usmiala som sa.cela esme.presla som cez izbu.hodila sa na postel
a s usmevom na tvari a s dobrym pocitom ze som doma som zaspala.
Zvysok dni bol hrozni.hoc ma vsetci privitali s usmevom a otvorenou narucou,kazdu noc som sa zobudila s krikom.Bolo to
hrozne.vzdy som sa v noci zobudila a isla sa pozriet na hodinky ze kedy uz pride domov a ked bolo vela hodin,pozrela som
sa na mobil ci tam nemam zmeskani hovor,no na telefone bola fotka. Bol na nej aro ja dimitri caius jane a alec,a vsetci
sme sa usmievali.az vtedy mi zaplo ze on sa uz vlastne ani nevrati.vsetko mi ho pripominalo.mislela som ze to prestane ked
odidem s nasho domu,no postel,sprcha kuchyna a podobne veci tu boli tiez.bolelo to. Zakazdym ako som si na neho spomenula
ma pichlo v hrudniku a tlacilo to nieco von.bolo to hrozne.
No ja som musela ostat silna.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.